Tech­nický ria­di­teľ SOFTIPu: Sme masí­ro­vaní ame­ric­kými fil­mami a veríme, že za pár minút sa dá hack­núť infra­štruk­túra NASA

17.01.2017

Už 25 rokov na trhu, množ­stvo oce­není a čestná pozí­cia jed­ného z top slo­ven­ských par­tne­rov Mic­ro­softu sved­čia o úspe­chu spo­loč­nosti SOFTIP. Za mno­hými ino­va­tív­nymi IT rie­še­niami a dôve­rou význam­ných kli­en­tov stojí tech­nický ria­di­teľ Ján Sch­warz. Poroz­prá­val nám o tom, ako clou­dové rie­še­nia uľah­čujú biz­nis, a prečo sa “vir­tu­ál­nych obla­kov” netreba báť.

 

Ahoj, Janko. Otázka na úvod: Má SOFTIP novinky, s kto­rými by sa chcel pode­liť?

Máme nových kole­gov… (smiech) Je ťažké na to odpo­ve­dať. Z pohľadu novosti sa vždy sna­žíme nájsť medzeru na trhu, sle­du­jeme, kam sa uberá svet a sna­žíme sa to pre­ta­viť do našich inter­ných kom­pe­ten­cií. Ak nara­zíme na zau­jí­mavú tému, ktorá by bola uži­točná pre našich poten­ciál­nych kli­en­tov, sna­žíme sa osvo­jiť si ju, aby sme im ju mohli ponúk­nuť. To je naša vízia. Vybe­ráme šperky, o kto­rých si mys­líme, že by mohli slo­ven­ský alebo český trh zau­jí­mať a chceme v tom byť dobrí.

 

Aké miesto tu má Mic­ro­soft?

Na Mic­ro­soft port­fó­lio sa samoz­rejme špe­cia­li­zu­jeme a záro­veň je to pre nás bru­tálna výzva. Slo­ven­ský trh totiž stále chápe Mic­ro­soft len ako výrobcu Win­dows-u, Word-u, Excel-u a sem tam neja­kého tele­fónu. Samotný Mic­ro­soft má však množ­stvo tech­no­ló­gií, o kto­rých slo­ven­ský trh nevie. Našou úlo­hou je z tohto množ­stva vybe­rať tie, na ktoré je podľa nás trh pri­pra­vený. Kon­krétnu tech­no­ló­giu sa sna­žíme ovlád­nuť a pre­sved­čiť zákaz­ní­kov, že je pre nich správna. Dôka­zom je najmä to, že od Mic­ro­softu každý kvar­tál zís­ka­vame novú cer­ti­fi­ká­ciu (kom­pe­ten­ciu). V mno­hých veciach sme jediní na Slo­ven­sku, ktorí majú zvlád­nutú tech­no­ló­giu tak, že máme refe­renčné zákazky. Nedávno som sedel s jed­ným zákaz­ní­kom, ktorý mi pove­dal, že to, čo robíme, nerobí ani jeden par­tner — ani v Maďar­sku, Poľ­sku či v Česku. Takže nejde len o regi­onálnu kom­pe­ten­ciu.

 

 

Naj­nov­šie ste zís­kali Gol­den cer­ti­fi­ká­ciu v imple­men­tá­cii clou­do­vých rie­šení. Koľ­kým fir­mám sa poda­rilo dosiah­nuť rov­nakú úro­veň z pohľadu par­ner­stva s Mic­ro­sof­tom?

V prvom rade to nie je o nahá­ňaní sa za cer­ti­fi­kátmi, ktoré sú už len dôsled­kom nie­čoho. Prvý väčší úspech sme dosiahli v roku 2006, keď sme ako jedna z 50 spo­loč­ností na svete zís­kali šta­tút Mic­ro­soft Voice Par­tner. Medzi nimi bol naprí­klad Bri­tish Tele­com a väč­ši­nou ame­rické firmy, zo Slo­ven­ska sme boli asi dvaja- traja. To bola naša prvá cesta v “nahá­ňaní sa za kom­pe­ten­ciami”, ako to my voláme.

Z pohľadu cloudu to je ťaž­šie, lebo tam je slo­ven­ský trh roz­de­lený do dvoch kate­gó­rií — dis­tri­bú­tori soft­véru a kon­zul­tačno-imple­men­tačné firmy, medzi ktoré sa radíme aj my. Vo väč­šine prí­pa­dov sme z pohľadu imple­men­tač­ných firiem na Slo­ven­sku prví alebo ich máme jediní na naj­vyš­šej úrovni. Jed­nou z nich je Gold Com­mu­ni­ca­tion, ktorú sme si poc­tivo vybu­do­vali. Čo je však naj­dô­le­ži­tej­šie — z pohľadu toho, ako nás vníma samotný Mic­ro­soft, pat­ríme na Slo­ven­sku do prvej päťky par­tne­rov.

 

Cloud je dnes jed­ným z naj­po­pu­lár­nej­ších IT rie­šení pre biz­nis. Ako sa podľa teba na Slo­ven­sku využíva jeho poten­ciál?

Ako firma neus­tále ras­tieme a čím dlh­šie okolo toho „tan­cu­jeme“, tým som viac pre­sved­čený, že poten­ciál je väčší a väčší. Minulý rok som si naprí­klad mys­lel, že náš poten­ciál využí­vame na 10% a teraz si mys­lím, že na 5%. Poten­ciál cloudu sa u nás využíva veľmi málo, čo je samoz­rejme pries­tor pre nás, aby sme boli kon­zul­tan­tnmi či evan­gel­lis­tami. Slo­ven­ský občan má potrebu vlast­niť a to je naše národné „pos­ti­hnu­tie“.

Pri­rov­nám to k úplne inej komo­dite, ako sú naprí­klad domy. V USA sa vlast­ne­nie domu rovná psy­chiat­rii, na Slo­ven­sku ho vlast­niť musíš. Keď som sta­val dom ja, nech­cel som to robiť, chcel som si ho pre­na­jať. Sys­tém pre­nájmu domov, aký je v USA, však u nás nie je a ani dlho nebude. Do USA cho­dím pomerne často a pre Ame­ri­ča­nov je nepo­cho­pi­teľné, chcieť si vybu­do­vať vlastnú infra­štruk­túru. Je to ako keby som si chcel posta­viť dom a k nemu ešte vlastnú elek­trá­reň. Elek­trinu si tiež pre­na­jí­maš, je to v istom zmysle cloud. Rov­nako ako banky. Krás­nym prí­kla­dom je ulo­žiť si peniaze v banke alebo doma v ponožke. V týchto odvet­viach sme si na to zvykli, z pohľadu IT je to už len otázka času.

 

 

Spo­mí­nal si český a slo­ven­ský trh. Vedel by si pove­dať, či je využí­va­nie cloudu v týchto kra­ji­nách na rov­na­kej úrovni?

Veľmi nerád porov­ná­vam z pohľadu náro­dov, ale vďaka tomu, že sa Mic­ro­soft spo­jil do česko-slo­ven­skej fede­rál­nej pobočky, do toho dnes vidím lep­šie. Nemys­lím si, že sme výrazne roz­dielni, trh je cel­kom vyrov­naný. Český je samoz­rejme väčší a preto je tam aj väč­šia šanca uspieť. Kon­ku­renčný eko­sys­tém je tam tiež iný, je to ako keby sme porov­ná­vali pre­daj áut. Je poten­ciál pre­daja áut v týchto kra­ji­nách roz­dielny? Podľa mňa nie. Ale je iný, keď chcem na Slo­ven­sku pre­dá­vať “Ško­dovku” a v Čechách Renault. Také isté je to pri cloude. Je to obrov­ský “topic”, za ktorý sa už dnes dá skryť de facto čokoľ­vek. Keby sme však išli od kom­po­nentu po kom­po­nente, našli by sme roz­diely.

 

Vám sa na Slo­ven­sku poda­rilo vybu­do­vať naozaj úspešnú firmu. Čo robíte inak ako kon­ku­ren­cia?

To nemô­žem pove­dať, lebo by to všetci robili rov­nako (smiech).

 

Jed­ným z dôvo­dov, prečo cloud nie je roz­ší­re­nejší, je možno aj nedô­vera ľudí z bez­peč­nost­ného hľa­diska. Boja sa úniku dát a podob­ných sce­ná­rov. Čo si o tom mys­líš?

Do tejto témy sa so zákaz­níkmi nerád púš­ťam, pre­tože to môžu byť neko­nečné debaty. Mys­lím si, že tým prvo­ra­dým je spo­me­nutý prob­lém vlast­niť, chcieť vedieť, kde mám doku­ment ulo­žený. Ako to však môžem vedieť, keď neviem ani len to, kde je súbor ulo­žený v mojom počí­tači? To je ten men­tálny blok. Druhý je z pohľadu bez­peč­nosti. Dáta musia zostať v EÚ, musia byť zálo­ho­vané atď. Všetci dnes majú i-Phony, pou­ží­vajú bac­kup. Ale kde sú tie údaje ulo­žené? Sú síce v tele­fóne, ale kde ešte? V Japon­sku? Samoz­rejme, ak nara­zíme na men­tálny prob­lém, tak sme asi v debate skon­čili. Zákaz­níci však majú ochotu počú­vať a zatiaľ sa nám vždy poda­rilo pre­sved­čiť ich o správ­nom rie­šení. Nako­niec aj tak vždy roz­ho­duje, čo je pre firmu lep­šie a lac­nej­šie.

 

Takže nie je pravda, že cloud je ľah­šie “hack­nu­teľný”?

To záleží od uhla pohľadu. Tu sme zase bru­tálne masí­ro­vaní ame­ric­kými fil­mami. Chy­tím ľubo­voľný počí­tač v ľubo­voľ­nej inter­ne­to­vej kaviarni a za pár minút sa dosta­nem do infra­štruk­túry NASA. Všetky takéto zábavky stoja nemalé peniaze, pre­tože aj tých cha­la­nov v garáži musí nie­kto pla­tiť. Vo vše­obec­nosti šta­tis­ticky platí, že je jed­no­duch­šie a lac­nej­šie dohod­núť sa za čoko­ládu s pani eko­nóm­kou, nech mi poskytne infor­má­cie o výpla­tách zamest­nan­cov či rod­ných čís­lach, ako si najať par­tičku ázijských štu­den­tov- hac­ke­rov.

 

 

Robíte pod­poru naprí­klad pre cloud Azure a Office 365 od Mic­ro­softu. Ako sú navzá­jom pre­po­jené?

Office 365 je, laicky pove­dané, apli­ká­cia v Azure. V cloude Azure dokáže okrem neho bežať milión ďal­ších apli­ká­cií. Okrem tých od Mic­ro­softu si zákaz­ník môže pre­na­jať výpoč­tový výkon na doslova minú­to­vej tari­fi­ká­cii a spus­tiť na cloude svoje vlastné apli­ká­cie. Ďal­šou mož­nos­ťou sú apli­ká­cie, ktoré sme vyvi­nuli v SOFTIPe. Z pohľadu tech­no­ló­gie sú to však len mar­ke­tin­gové názvy. Dnes veľa spo­loč­ností nazýva clou­dom to, keď si postaví štyri servre a napojí ich na inter­net. Musím sa dob­ro­voľne pri­znať, že aj SOFTIP mal v rokoch 2007 – 2008 takúto nála­dičku. To však nie je cloud, ale mana­žo­vaná ser­ve­rovňa. Cloud je tvoj Gmail, dosta­neš službu a nerie­šiš, na koľ­kých ser­ve­roch beží. V tomto duchu je posta­vený aj celý Office 365.

Často sme vo svo­jich začiat­koch nará­žali na to, že sme pre­zen­to­vali nejakú tech­no­ló­giu, ktorá zákaz­níka extrémne zau­jala. Začali sme teda rie­šiť tech­no­lo­gické pre­rek­vi­zity. Jedna vec je licenčný popla­tok a druhá naprí­klad kon­dí­cia ser­ve­rovne, aby tech­no­ló­gia doká­zala bežať. V 90% prí­pa­dov to však bol “show stop­per” — vyžia­dalo si to také vysoké inves­tí­cie, že len pre spus­te­nie mini apli­ká­cie som musel celé základy zbú­rať a pre­bu­do­vať nanovo. Dnes beží bac­kend tech­no­ló­gia na cloude a tvoja infra­štruk­túra môže byť v akej­koľ­vek kon­dí­cii. Zau­jíma ťa len pri­daná hod­nota kon­krét­nej apli­ká­cie, ktorá je jasne vypo­čí­ta­teľná a nerie­šiš, na koľ­kých ser­ve­roch beží. Mic­ro­soft navyše neus­tále pri­chá­dza s novými fun­kci­ona­li­tami a apli­ká­ciami, či už v rámci Office 365 alebo aj iných slu­žieb.

 

Skladba vašich kli­en­tov je rôz­no­rodá, clou­dové rie­še­nie ste poskytli naprí­klad aj firme Medusa group. Ako je možné, že môže gas­tro biz­nis využí­vať cloud rov­nako ako tech biz­nis?

Cloud je rov­nako široké slovo ako IT. My u zákaz­ní­kov rie­šime ich kon­krétne prob­lémy. Prvý je ten, že zákaz­ník chce novú fun­kci­ona­litu, naprí­klad účtovný sys­tém. Ten má isté nevy­hnutné pre­rek­vi­zity, ktoré navrhujú TCO (Total cost of owners­hip) samot­nej fun­kci­ona­lity. Cloud je pros­trie­dok, ako TCO zní­žiť na úplne mini­mum. Líši sa to prí­pad od prí­padu. Zákaz­ník povie, že chce nový sys­tém pre gas­tro a jeho pre­vádzka či licen­cia ho bude stáť 20 000 EUR ročne, pri­čom doda­točné náklady sú také veľké, že mu to nevy­chá­dza. Cloud je prvým bodom, na ktorý sa treba pozrieť v rie­šení toho, ako bez “cut­to­va­nia” výrob­ných nákla­dov či kom­fortu dosiah­neme rov­naký efekt. Medusa naprí­klad chcela pre­vádz­ko­vať gas­tro ako službu, no nech­cela pre­vádz­ko­vať ser­ve­rovňu a pla­tiť stuff, ktorý sa o ňu bude sta­rať. Jed­ným z rie­šení bola inves­tí­cia do cloudu.

Dru­hým prí­kla­dom je, keď má zákaz­ník jasne určený IT bud­get, my si nakres­líme koláč nákla­dov, pozrieme sa na neho ana­ly­tic­kým okom a povieme, že doká­žeme sumu zní­žiť. To je druhá sada zákaz­ní­kov, ktorí pove­dia: “Cha­lani, toľ­koto ma stojí IT, poďme ho opti­ma­li­zo­vať”. Takže buď nová fun­kci­ona­lita alebo exis­tu­júca, ale za zní­že­nia nákla­dov. Čiže stále je to o penia­zoch. V nepo­sled­nom rade je moti­vá­to­rom aj čas. Imple­men­tá­cie novej fun­kci­ona­lity kedysi trvali aj dva roky. Za ten čas však už pôvodný plán neplatí, pre­tože sú iné tech­no­ló­gie. Pri cloude však čas dvoch rokov skrá­time na tri mesiace a fun­kci­ona­litu máme tak­mer okam­žite.

Odpo­ve­dal si na otázku, ako môže cloud zefek­tív­niť biz­nis. Akú úsporu dokáže pri­niesť?

Ťažko to určiť pau­šálne, je to rov­nako vše­obecná otázka, ako “Koľko mi ušetrí IT”. Pove­dzme však, že dokáže ušet­riť až polo­vicu nákla­dov. Máme veľa prí­pa­do­vých štú­dií ku kon­krét­nym kli­en­tom a na všetko máme refe­ren­cie. One­dlho budeme pro­mo­vať apli­ká­ciu pre malých pod­ni­ka­te­ľov a tam máme kon­krétny prí­klad. Vybu­do­va­nie fun­kci­ona­lity by zákaz­níka stálo 8 000 eur, čo si naprí­klad začí­na­júci kader­ník nemôže dovo­liť. Ak si to od nás pre­najme, bude ho to stáť len 10 eur mesačne.

 

Ako firma vie, že sa jej oplatí alebo naopak neo­platí pre­vádz­ko­vať vlastnú ser­ve­rovňu?

Na to neexis­tuje uni­ver­zálna odpo­veď. Svet nie je čier­no­biely a neplatí, že buď mám všetko v cloude alebo všetko pod nohami, teda na vlast­ných ser­ve­roch. Aj zákaz­ní­kom sa sna­žíme v roz­ho­vo­roch radiť, čo sa oplatí pre­su­núť do cloudu, pre­tože to dáva mate­ma­tický význam, a čo nie. Nazýva sa to hyb­rid cloud. Vytvo­ríme dve infra­štruk­túry, ktoré sa pre zákaz­níka tvá­ria ako jedna. V sku­toč­nosti asi 99% našich imple­men­tá­cií je o hyb­rid­ných rie­še­niach. Odpo­veď je teda taká, že sa nám treba ozvať a my rie­še­nie vypo­čí­tame na mieru.

 

Takže vôbec nehrá rolu veľ­kosť firmy?

Vôbec. Máme zákaz­ní­kov, kde máme jed­ného kli­enta, ktorý je sám sebe pánom a hovorí: “Cha­lani, toto fun­guje parádne”. Na dru­hej strane máme zákaz­níka, ktorý má firmu s 3 000 ľuďmi a hovorí to isté. Je zau­jí­mavé, že celá téma a roz­mýš­ľa­nie je bru­tálne podobné u ľudí, čo majú malú firmu aj veľkú firmu.

 

Naj­nov­šie ponú­kate aj službu letec­kého moni­to­ringu. Prečo práve drony?

Súvisí to s našou víziou neus­tále pri­ná­šať nové veci, ktoré by pre nich mohli byť uži­točné a otvá­rajú nám nové mož­nosti. Nikdy by ma nena­padlo, že naše tech­no­ló­gie či Mic­ro­soft tech­no­ló­gie by doká­zali opti­ma­li­zo­vať chod výrob­nej linky alebo to, či má osvet­le­nie svie­tiť 8 alebo 9 hodín. Pred pár rokmi by som si pove­dal: “Čo s tým má Mic­ro­soft?” Letecký moni­to­ring je jed­ným z tých prí­kla­dov, keď sú kole­go­via nasta­vení na rov­nakú vlnu hľa­da­nia nových zau­jí­ma­vých tém, ktoré by si zaslú­žili pozor­nosť na slo­ven­skom trhu.

 

 

Poďme teraz k tebe. Aká je úloha tech­nic­kého ria­di­teľa v SOFTIPe?

Ťažko pove­dať, nie­kedy sa to pýtam sám seba. Nemám rád ška­tuľ­ko­va­nie, robím to, čo cítim, že je dobré. To, čo ma však naj­viac napĺňa, sú roz­ho­vory so zákaz­níkmi a hľa­da­nie lep­ších rie­šení. Preto tvo­ria väč­šinu môjho času. Svoju rolu by som pome­no­val ako kon­zul­tant­sko-archi­tek­to­nickú, spolu so zákaz­níkmi kre­ujeme ich novú infra­štruk­túru alebo nový pohľad na ňu.

 

Keďže si ria­di­teľ, zrejme je tvo­jou úlo­hou aj udá­va­nie vízie tvo­jim pod­ria­de­ným…

Presne tak. V prvom rade sa sna­žím svo­jich kole­gov vybe­rať tak, aby mali rov­nakú úro­veň nad­še­nia, akú mám ja. To zna­mená, že kole­go­via, s kto­rými úzko spo­lu­pra­cu­jem, nie sú žiadni intro­verti, ktorí si sadnú za kon­zolu, niečo nakon­fi­gu­rujú a odídu preč. Sú to ľudia, ktorí sa dokážu fun­do­vane pus­tiť do akej­koľ­vek debaty. Tím sa sna­žíme neus­tále budo­vať a nový člo­vek skrátka musí byť “rov­nako šľa­hnutý” ako my. Keď robíme poho­vory a ako požia­davku uve­dieme zna­losť Mic­ro­soft tech­no­ló­gie, sú vždy dva typy ľudí. Jedni napíšu, že vedia všetko, prídu a my zis­tíme, že neve­dia nič. Druhí si mys­lia, že stačí vedieť ovlá­dať Word a všetko ostatné je malina.

 

Ako dlho vlastne pra­cu­ješ v SOFTIPe a ako si sa tam dostal?

Joj, už som tam dlho, aj som zabu­dol, kedy som nastú­pil (smiech). Bude to asi 17 rokov. Vyštu­do­val som “elek­trinu” — zame­ra­nie drotár/spojár a len po veče­roch som štu­do­val IT. V SOFTIPe som začal ako kon­zul­tant pre data­bá­zové sys­témy, a keď som nastu­po­val, ani som neve­del, čo tie data­bázy vlastne sú. Postupne ma začali baviť tech­no­ló­gie. Keď sa ti totiž otvo­ria oči, že Mic­ro­soft už nie je len o Office a Win­dows-e, tak je to úžasné.

 

Tento rok SOFTIP oslá­vil 25 rokov, čo je skvelá prí­le­ži­tosť pre malú bilan­ciu. Ako by si zhod­no­til, kam sa firma za ten čas dostala?

Jed­no­značne sme sa stali úspeš­ným par­tne­rom Mic­ro­softu. Ten som dostal na sta­rosti asi v roku 2006 a bola to pre mňa veľká moti­vá­cia. SOFTIP vtedy ešte nebol gold par­tne­rom a ja som si pove­dal, že každý rok zís­kame víťazs­tvo v neja­kej súťaži. Zúčast­ňo­vali sme sa totiž národ­nej súťaže Mic­ro­soft Indus­try Awards a každý rok sme s našimi rie­še­niami vyhrali v nie­kto­rej z kate­gó­rií. Dva­krát sa nám dokonca poda­rilo vyhrať titul Par­tner roka.

 

 

Na čo ste vo firme naj­viac hrdí?

Cer­ti­fi­ká­cie to asi nebudú. Sme radi že ich máme, no sú len výsled­kom toho, že nás práca baví. Skôr som hrdý na kole­gov, že to so mnou tak dlho vydr­žali a že úro­veň nad­še­nia zostáva rov­naká. My nie sme výrob­com tech­no­ló­gií, na ktoré by sme mohli byť hrdí tak, ako na tie „mic­ro­sof­ťácke“, aj keď máme zopár vlast­ných pro­duk­tov cie­le­ných na slo­ven­ský trh. Nemáme však “sof­ti­pácky” soft­vér, ktorý by si extrémnu pozor­nosť zaslú­žil. Z pohľadu Mic­ro­softu je to iné, tam nie sme obme­dzo­vaní legis­la­tí­vou, len ces­tov­ným prí­ka­zom. Mali sme, a aj máme, ambí­cie imple­men­to­vať Mic­ro­soft služby aj v iných kra­ji­nách, ale je to pomerne kom­pli­ko­vané. Rov­nakú ener­giu, akú míňame na pre­sved­če­nie zákaz­níka tu, treba míňať aj kdesi v Kam­bo­dži, plus tam je navyše ces­to­va­nie.

 

Takže by ste chceli pre­ra­ziť na glo­bálny trh?

Chceli by sme, máme isté plány, ako to uro­biť. Uvi­díme, či budeme úspešní.

 

Od čoho to závisí?

Od glo­bál­neho kon­zul­tačno-imple­men­tač­ného trhu. Našťas­tie nie sme via­zaní žiad­nou legis­la­tí­vou. Sme len nor­málni cha­lani, ktorá sa dokážu na vec pozrieť zákaz­ní­ko­vými očami a pove­dať mu: “Dobre, dote­raz si to rie­šil takto, ale aj auto si po čase vyme­nil, preto sa na to poďme pozrieť inak”.

 

Sme na začiatku nového roka. Čo bude aktu­ál­nou výzvou pre SOFTIP?

Z pohľadu výzvy máme nie­koľko zákaz­ní­kov, kto­rým by som rád zme­nil ich myš­lien­kové pochody (smiech). U mno­hých, pri kto­rých som si nemys­lel, že sa nám spo­lu­práca nie­kedy podarí, to vyšlo, a teraz sú našimi kli­entmi. Ak sa nám podarí zís­kať aj tých ostat­ných, tak si asi poviem, že už je to na slo­ven­skom trhu všetko (smiech). Toto sú krát­ko­dobé výzvy, čo sa týka dlho­do­bých — dnes je nás vo firme určitý počet a chcel by som, aby nás bolo naprí­klad o dva roky dva­krát toľko.

 

Rozhovor bol poskytnutý pre portál STARTITUP.sk